Knižnica k téme

Brožúra: Človeče nestrať sa (708kB, pdf)
Info PAS 2010 – prehľad zaujímavých www adries (888kB, pdf)
Podnikanie.pdf (565kB, pdf)

Knižnica k téme

Brožúra: Človeče nestrať sa (708kB, pdf)
Info PAS 2010 – prehľad zaujímavých www adries (888kB, pdf)
Ako správne napísať Životopis (1,3MB, pdf)
Ako správne napísať Žiadosť o prijatie do zamestnania a motivačný list (658kB, pdf)
Príručka Let’s work (3,03MB, pdf)

Knižnica k téme

Brožúra: Človeče nestrať sa (708kB, pdf)
Info PAS 2010 – prehľad zaujímavých www adries (888kB, pdf)
EDS (195kB, pdf)
Kompas Marca Pola (1,76MB, pdf)

Knižnica k téme

Brožúra: Človeče nestrať sa (708kB, pdf)
Info PAS 2010 – prehľad zaujímavých www adries (888kB, pdf)

Knižnica k téme

Brožúra: Človeče nestrať sa (708kB, pdf)
Info PAS 2010 – prehľad zaujímavých www adries (888kB, pdf)
Kompas Marca Pola (1,76MB, pdf)
Ozveme sa vám.. (1,73MB, pdf)

Knižnica k téme

Brožúra: Človeče nestrať sa (708kB, pdf)
Info PAS 2010 – prehľad zaujímavých www adries (888kB, pdf)

Ozývať sa môžete e-mailom do 12. júla na zemanh@pdcs.sk

Využite šancu byť informovaní a objednajte si u nás výbornú brožúrku pod názvom “Ozveme sa Vám...” Čo by ste mali vedieť, ak sa uchádzate o zamestnanie v inej krajine EHP.

Brožúrka obsahuje cenné informácie a rady o tom, ako ísť a pracovať v zahraničí. Okrem všeobecných informácií o 31 krajinách, nájdete pri každej krajine všeobecne rozšírené postupy uchádzania sa o zamestnanie, informácie o tom ako sa pripraviť na pohovor a ďalšie cenné rady. Brožúrka má 218 strán a pripravila ju pre vás Európska komisia v rámci siete EURES, aby tak podporila mobilitu za prácou v Európe.

Pozor! Počet brožúrok je limitovaný. Objednajte si ju ešte dnes úplne zadarmo na e-mailovej adrese icm@icm.sk. Neplatíte ani poštovné! 

Svoj príbeh nám zaslal Ondrej Mäsiar:

“Človek skončí vysokú školu a pýta sa - A čo teraz? Teraz už naozaj začne “skutočný život“, hľadanie práce, kopa zodpovednosti a žiadne zlaté študentské časy? Ja som počas vysokej školy vyskúšal štúdium v zahraničí cez ERASMUS, prax v Nemecku cez program LEONARDO a skončil som písaním diplomovej práce vo Viedni tiež so štipendiom. Nebolo to úplne normálne štúdium a nechcel som preto ani normálnu prácu po škole.

Moja motivácia odísť na Európsku dobrovoľnícku službu (EDS) bola hlavne chuť žiť v zahraničí a cestovať. Samozrejme zavážilo tiež, že EU hradí všetky náklady spojené s projektom (cestovné, ubytovanie, stravu, poistenie, vreckové). Našiel som si vysielajúcu organizáciu (Centrum pre interkultúrny dialóg, Bratislava) a vďaka nim aj hosťujúcu organizáciu FEJS Macedonia s projektom Mladiinfo.com.
Keď som prvýkrát počul o Macedónsku ako o krajine, v ktorej budem vykonávať môj EDS projekt, musel som sa lepšie pozrieť na mapu Európy, že kde to vlastne idem. Som ale od prírody zvedavý človek, tak som sa tešil na nový región o ktorom som nič nevedel – Balkán.
Celá dobrovoľnícka služba bol jeden obrovský zážitok a veľká životná skúsenosť. V hlavnom meste Macedónska Skopje nás pracovalo v niekoľkých organizáciách asi 20 EDS dobrovoľníkov z celej Európy. Zažili sme spolu veľa zážitkov, cestovali, naučili sa veľa nových vecí a každý deň sa pohybovali v multikultúrnom prostredí Macedóncov, Albáncov, Turkov a Rómov. To ma ešte viac naučilo chápať iné spôsoby života a druhé kultúry, ktoré sú iné a preto zaujímavé.

Na našom EDS projekte internetovej stránky http://www.mladiinfo.com som pracoval spoločne s ďalšou dobrovoľníčkou so Slovenska a ešte jednou z Holandska. Spoločne sme vytvárali informačný portál v angličtine, ktorý informuje študentov na celom svete o možnostiach štipendií, stáži, študentských konferencií a dobrovoľníctve. S projektom som sa nesmierne identifikoval, keďže sám som počas VŠ zažil krásne zážitky práve vďaka štipendiám a výmenným pobytom. Bola to pre mňa možnosť podeliť sa so skúsenosťami.

Aj po skončení môjho EDS projektu som sa rozhodol ostať pracovať v Mladiinfo v Macedónsku ako EDS koordinátor. Vyskúšal som si prácu mentora pre našich nových dobrovoľníkov zo Slovenska a Portugalska. Nadviazal som kontakty s organizáciami v Európe a čoskoro vyšleme na EDS prvých Macedónskych dobrovoľníkov napríklad aj na Slovensko.

Spoločne so zakladateľmi Macedónskej organizácie Mladiinfo sme sa rozhodli založiť Slovenské Mladiinfo Slovensko. Chceme, aby aj Slovenskí študenti boli informovaní o zaujímavých programoch a štipendiách, ktoré môžu počas VŠ využiť. Za sídlo našej neziskovej organizácie sme si zvolili študentské mestečko v Mlynskej doline v Bratislave, aby sme boli blízko študentom a našli v nich aj dobrovoľnícku pomoc pri našich aktivitách. Vytvorili sme portál http://www.mladiinfo.sk, kde informujeme o štipendiách, stážach, konferenciách, dobrovoľníctve a zverejňujeme inšpiratívne príbehy študentov. Tiež organizujeme Mladiinfo stretnutia na témy ako Erasmus, stáže v zahraničí, EDS atď.

Účasť na Európskej dobrovoľníckej službe mi veľmi pomohla zistiť čo ma baví a poskytla možnosť realizovať sa v oblasti ktorá ma napĺňa.”

Autor: Ondrej Mäsiar

Koaliční partneri majú jasno, že z pracovných dohôd sa predsa len majú platiť odvody.

Pracovný návrh daňovej a odvodovej reformy počíta s tým, že z odmien z dohôd sa od januára budúceho roka bude platiť jeden sociálny a jeden zdravotný odvod.

Príjem padne aj o pätinu

Sociálny odvod bude zrejme vo výške trinásť percent. Zdravotný odvod má byť deväťpercentný.

Odvody sa budú hradiť z takzvanej superhrubej odmeny, teda mzdy zvýšenej o dnešné odvody zamestnávateľa. Zaplatené odvody nebudú znižovať základ dane.

Ten, kto má mesačnú odmenu z dohody 300 eur, budúci rok by mohol dostať na ruku aj celú sumu, ak by sa podmienky nemenili. Po navrhovanej reforme mu zostane čistý príjem 232 eur.

K myšlienke zaviesť povinné odvody z pracovných dohôd sa koalícia vracia asi po pol roku. Návrh ministra financií Ivana Mikloša a ministra práce Jozefa Mihála zmietla zo stola premiérka.

Mihál pre SME nedávno povedal, že ak sa v praxi ukáže, že stúpol počet dohodárov a zvýšili sa sumy, ktoré sa otáčajú cez dohody, bude trvať na tom, aby sa čo najrýchlejšie zasiahlo.

Ministerstvo práce zatiaľ bližšie údaje nemá. Z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že v decembri pracovalo na dohodu 591tisíc ľudí, v januári tohto roka 520tisíc. Stále je to však veľký počet ľudí.

O hranici sa nediskutuje

Nie je pritom jasné, či sa zavedie hranica, po ktorú by sa z dohôd neplatili odvody. Mihál už skôr naznačil, že by sa mala. Vedia si to predstaviť aj poslanci Július Brocka z KDH a Ivan Štefanec z SDKÚ.

Z vyjadrení viacerých politikov však vyplýva, že skôr vyčkávajú, aký návrh posunie na koaličnú radu rezort financií. Ten podľa našich informácií v prepočtoch so zvýhodnením niektorých dohôd zatiaľ neuvažuje.

Podľa Petra Pašku z Proact People Slovensko by to ani neriešilo problém, keď zamestnávateľ dá dohodárovi oficiálne odmenu do 130 eur mesačne a zvyšok mu vyplatí na ruku. Zamestnávateľ tak šetrí na odvodoch a dohodár môže dostať napríklad dávku v hmotnej núdzi.

Požadovaná kvalifikácia:
Vysokoškolské vzdelanie

Ďalšie požiadavky:
Znalosť problematiky znevýhodnených skupín obyvateľstva a prax v téme
Aktívna znalosť anglického jazyka
Znalosť rómskeho jazyka výhodou
Počítačové zručnosti
Samostatnosť, kreativita, organizačné a komunikačné schopnosti

Pracovné miesto na dobu určitú: 1 rok
Pracovný pomer: pracovný úväzok/živnosť
Miesto výkonu práce: Prešov, kancelária NOS-OSF, Weberova 8
Termín nástupu:  ihneď

Životopis spolu s motivačným listom posielajte, prosím, e-mailom na: atyral@osf.sk alebo poštou na adresu: NOS - OSF, Baštová 5, 811 03 Bratislava.
Uzávierka: 1. marec 2011
Bližšie informácie o nadácii nájdete na:  http://www.osf.sk

Podľa výberového zisťovania pracovných síl pracuje vonku legálne asi 130-tisíc Slovákov. Ak k nim pripočítame ľudí pracujúcich nelegálne a 25-tisíc študentov, dostaneme sa k číslu niekde okolo 200-tisíc ľudí. V zahraničí tak pôsobí asi deväť percent celkovej slovenskej pracovnej sily, čo je jedna z najvyšších mier emigrácie v Európe.

Pre Slovákov je emigrácia za prácou tradičná záležitosť. V rokoch 1899 – 1913 sa zo slovenskej časti Uhorska vysťahovalo do USA a Kanady takmer pol milióna ľudí, približne 17 percent populácie. Ďalšie tisíce odišli medzi svetovými vojnami. Nové možnosti na migráciu za prácou sa otvorili po roku 1989, aj keď pracovné trhy členských krajín Európskej únie ostali pre nás oficiálne zavreté až do roku 2004.

Stratené mozgy

S výnimkou malého počtu profesionálov, ktorí si dokázali vybaviť pracovné povolenie, väčšina Slovákov pracovala v zahraničí do roku 2004 načierno. Typickým pre toto obdobie bol nielen brain-drain (únik mozgov), ale aj brain-in-drain (mozog v kanáli).

Mladí slovenskí inžinieri boli ochotní robiť za pár tisíc rakúskych šilingov (alebo pár stoviek nemeckých mariek) podradné práce, na ktoré už domáce obyvateľstvo nemalo chuť. Smutnou pravdou bolo, že priemerná mzda na Slovensku v roku 1993 bola 5380 korún (150 eur). Hádzať mozog do kanála sa finančne oplatilo. Prácu si mladí migranti zvyčajne hľadali sami, pričom profitovali tí, ktoré ovládali jazyk hosťujúcej krajiny.

Ako vyzerá migrácia za prácou dnes? Vstup Slovenska do únie zmenil nielen rozsah, ale aj štruktúru migrácie. Dnes už medzi migrantmi neprevládajú mladí vysokoškoláci, ale skôr ľudia po tridsaťpäťke so stredným vzdelaním a pracujúci v robotníckych profesiách v stavebníctve a priemysle. Plus veľké množstvo žien opatrujúcich starých ľudí v Nemecku, Rakúsku a vo Veľkej Británii.

Vstup na pracovný trh únie týmto ľuďom uľahčili rôzne pracovné agentúry a ponuka profesií, na ktoré stačia limitované jazykové znalosti. Migrácia je pre nich často jedinou možnosťou nájsť si prácu a funguje ako ventil v okresoch s vysokou nezamestnanosťou.

Vzdelanejším vrstvám sa už tak neoplatí hádzať mozog do kanála ako kedysi. Človek s vysokoškolským vzdelaním u nás zarába v hrubom priemere 1200 eur, čo je o 40 – 50 percent viac, ako sa zarába v robotníckych profesiách. Krátka pracovná skúsenosť v zahraničí nie je na škodu, ale dlhší pobyt už môže znamenať výpadok v kariére. V tomto smere Slovensko opakuje skúsenosť Portugalska a Talianska zo 60. rokov 20. storočia.

Krajiny západnej Európy rozbehli veľa náborových programov na prilákanie kvalifikovanej pracovnej sily. Nemecko začalo vydávať zelené karty pre zahraničných IT špecialistov už v roku 2000. Kto chcel, pracovné povolenie dávno získal.

Nie je pravdepodobné, že po otvorení pracovného trhu Nemecka a Rakúska zrazu odíde zo Slovenska polovica vysokoškolákov. Príležitosť na legálne zamestnanie dostanú skôr ľudia so stredným a základným vzdelaním.

O ľudí treba súťažiť

Napriek tomu únik kvalifikovanej pracovnej sily nemožno bagatelizovať. Zvlášť v niektorých profesiách (lekári, zdravotné sestry) je rozdiel medzi platmi doma a v zahraničí motivujúci na emigráciu. Veľkou otázkou je aj to, koľko slovenských študentov zostane v zahraničí a koľko sa ich vráti domov.

Najväčším bohatstvom krajiny nie sú náleziská diamantov ani ložiská ropy, ale zásoba mladých a vzdelaných ľudí schopných tvoriť hodnoty. Udržiavať toto bohatstvo sa nám darí so striedavým úspechom.

Všetky vyspelé krajiny súťažia o ľudský kapitál. Aj Slovensko by malo, a to najmä o svojich vlastných ľudí. Najúčinnejším prostriedkom na podporu návratu mladých sú zahraničné investície. Tie však majú zmysel len vtedy, keď smerujú do poznatkovo intenzívnych odvetví.

Novodobé otrokárne na šitie topánok a tričiek môžu prežívať len vďaka mzdám na hranici životného minima. Keď mzdy narastú, výroba v takýchto odvetviach sa presúva do Rumunska a Bulharska. Navrátilci sa môžu opäť poberať za hranice.

Ak chce Slovensko vrátiť svojich mladých späť, musí im ponúknuť zaujímavé možnosti uplatnenia. A tie úzko súvisia s kvalitou vzdelania a úrovňou inovácií u nás. Zatiaľ sa nemáme čím chváliť.

(Autor pracuje v Prognostickom ústave SAV)

Baterka pomáha ľuďom nad 45 rokov pri hľadaní práce. Cieľom projektu je naučiť ľudí, ako si môžu sami lepšie a ľahšie nájsť prácu. Preto je súčasťou Baterky bezplatné individuálne kariérne poradenstvo. Možnosť porozprávať sa s odborníkom o svojom pracovnom uplatnení využilo v Bratislave počas necelých troch mesiacov niekoľko desiatok ľudí. Od februára sa k nim môžu pridať aj obyvatelia Banskobystrického a Košického kraja.

„O projekt mali už od jeho začiatku záujem ľudia z celého Slovenska. Sme preto radi, že od februára môžeme poradiť aj ľuďom z regiónov, kde je nezamestnanosť ešte vyššia ako v Bratislave. Veríme, že Baterka si svojich priaznivcov nájde aj v Banskej Bystrici a v Košiciach,“ hovorí Zuzana Tegzová, koordinátorka projektu Baterka a dodáva: „Veľké ďakujem patrí našim partnerom Komunitnej nadácií Zdravé mesto a Občianskemu združeniu Žabky, bez ktorých by sa nám rozšírenie projektu zrealizovať nepodarilo.“

Košické stredisko začne fungovať v prvý februárový týždeň, Banská Bystrica sa do projektu zapojí v polovici februára. Poradenstvo môžu záujemcovia využívať bezplatne, stačí si rezervovať termín vo vybranom meste. Kontakty a viac informácií nájdu na webovej stránke http://www.voices.sk/baterka alebo na http://www.facebook.com/voices.baterka.

Projekt realizuje Nezisková organizácia Voices vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation a z podpory Microsoft Unlimited Potential, odborným garantom sú Jobpoint a OZ Kvapka. So šírením informácií o projekte a oslovovaním potenciálnych klientov pomáhajú Profesia, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a Bratislavské noviny. Projekt realizuje Nezisková organizácia Voices v spolupráci s Komunitnou nadáciou Zdravé mesto a Občianskym združením Žabky.