INFO TRIP S ICM

Na ceste k udržateľnosti a zodpovednejšiemu životu je dôležité robiť malé kroky. Taktiež je však dôležité uvedomiť si, že na reálnu zmenu je potrebného oveľa viac ako mať so sebou textilnú tašku a vlastnú fľašu na vodu. Jedným z najdôležitejších krokov, ako viesť deti k udržateľnosti je snažiť sa vychovávať deti tak, aby pre nich ochrana životného prostredia bola samozrejmosťou a tak, aby z nich vyrastali uvedomelí mladí ľudia. V článku sa dozviete, ako viesť deti k udržateľnosti.

Prečo viesť deti k udržateľnosti?

Každý rodič chce pre svoje deti to najlepšie. Či už rodičom záleží na životnom prostredí alebo nie, všetci chcú, aby sa ich deti mali dobre, dýchali čistý vzduch, mali čo jesť a mali pitnú vodu. Nie všetci si však uvedomujú, ako svojím konaním ohrozujú túto krásnu budúcnosť. Ako spotrebitelia totiž jasne dávame najavo, aký typ produktov a služieb tu chceme mať a čo chceme mať v obchodoch. Ak budeme kupovať detskú kozmetiku či sladkosti od najväčšieho znečisťovateľ prostredia (i keď nám tvrdí, že používa prírodné zložky), vlastná taška či čapovaná drogéria nezachránia ani nás, ani naše deti.

Najdôležitejší dôvod zo všetkých

Hlavným dôvodom, prečo viesť deti k udržateľnosti je bezpochyby ten, že chceme deťom zanechať planétu, na ktorej im bude dobre. Planétu, ktorá im poskytne to, čo budú potrebovať. Musíme ich však naučiť, že tak, ako z planéty berieme, musíme jej aj dávať. Musme ich naučiť, že nič nie je samozrejmé a všetko, čo dostávame si treba vážiť. Iba tak, že ich budeme učiť, aby boli zodpovední, ohľaduplní a uvedomelí, prispejeme k tvorbe miesta, v ktorom sa našim deťom bude žiť dobre.

Ako viesť deti k udržateľnosti?

Na to, aby sme deti začali viesť k udržateľnosti nie je nikdy skoro, ani neskoro. Dôležité je len začať – hneď, tu a teraz. Už len tým, že čítate tento článok vysielate signál, že vám záleží ako na budúcnosti vášho dieťaťa, tak na budúcnosti tejto planéty. Prvý obrovský krok máte teda za sebou.

„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá,“ povedal detský psychológ Ivan Štúr a podľa mňa ide o tú najdôležitejšiu rodičovskú radu vôbec.

Predstavte si, že sedíte pred televízorom a jete čipsy, zatiaľ čo kričíte na vaše dieťa, ktoré sedí za stolom, aby jedlo mrkvu. Deti sa učia príkladom a pokiaľ od nich niečo chceme, mali by sme sa podľa toho správať predovšetkým my sami. Inak tomu nie je ani pri udržateľnosti. Ak z detí chceme vychovať ľudí, ktorí sa správajú k prírode s rešpektom a zodpovedne, musíme takí byť aj my sami.

Malé deti rady rodičov kopírujú, sú pre nich modlami, idolmi, ktoré chcú napodobňovať. My dospeláci sme pre deti úžasné všemocné bytosti, ktoré zvládnu neuveriteľné veci. Ak budete poctivo separovať a ukazovať ako na to aj vašim deťom, pridajú sa a časom to pre nich bude niečo absolútne prirodzené a normálne. To, čo bude v rodine „štandard“, bude pre dieťa samozrejmá vec.

V mojom prípade to tak bolo napríklad s kompostovaním. U starých rodičov išlo vždy o samozrejmú vec a ja som nikdy nad kompostovaním nepremýšľala ako nad niečím pokrokovým alebo niečím, čím zachraňujem prírodu. Vyniesť šupky zo zemiakov do záhrady bolo pre mňa rovnako automatické ako umyť si po záchode ruky.

Začať teda treba od seba. Netreba mať prehnane vysoké nároky ako na seba, tak na svoju rodinu. Začnite tam, kde sa cítite komfortne a viete, že to nebude príliš ani pre vaše deti. Robte spoločne malé kroky, automatizujte si ich, zvykajte si postupne na nový spôsob života. Buďte trpezliví ako k sebe, tak k vašim deťom.

Ako deti motivovať?

Okrem toho, že deti potrebujú dobrý príklad, potrebujú byť aj zvedavé. Zvedavosť je to najúžasnejšie, čo môžete dieťaťu do života „dať“. I keď lepšie by bolo povedať, že skôr, ako by sme deťom zvedavosť dávali, im ju bohužiaľ berieme.

Deti sú zvedavé tvory, ktoré chcú objavovať, pátrať, skúšať. Často im v tom však bránime a neuvedomujeme si, ako ich zvedavosť vlastne „otupujeme“. Nedovolíme im váľať sa po zemi, lebo budú špinavé, nedovolíme im vyliezať na strom, lebo by spadli. Namiesto toho, aby sme ich nechali zašpiniť sa alebo spadnúť, aby mali reálnu skúsenosť a vnímali dôsledky, dávame im signál, že ich skúsenosť je nepotrebná, lebo „my vieme najlepšie“.

Samozrejme, všetko záleží od situácie a našich možností ako rodičov. Z momentov, kedy deťom nedovolíme podieľať sa na bežných domácich činnostiach však robme skôr výnimku ako pravidlo.

Podnecujme v nich zvedavosť a chuť objavovať vždy, keď sa to dá. Robme z domácich prác zaujímavé aktivity, pýtajme sa, rozprávajme sa. Nečakajme, kým „budú deti staršie“, komentujme, čo robíme, opisujme veci a činnosti slovami. Deti dokážu „vstrebať“ oveľa viac informácií ako si my dospelí myslíme. Zvedavosť je pre dieťa najväčšou vnútornou motiváciou.

Aké aktivity s deťmi robiť?

Aktivít, ktoré s deťmi robiť je naozaj obrovské množstvo. Samozrejme, závisia od veku, záujmov a schopností dieťaťa a vlastne aj celej rodiny.

Už niekoľkomesačné bábätká vnímajú, čo im hovoríte, akým štýlom, akou intonáciou. Komentujte činnosti, ktoré robíte každý deň a veci, ktoré vás obklopujú.

Okolo prvého roka deti začnite zapájať do bežných aktivít. Nechajte ich poliať kvetinky, odniesť smeti do koša, upratať si po sebe tanierik, odtrhnúť si a umyť reďkovku v záhrade. Postupne aktivity pridávajte, neprestávajte ich komentovať. Ideálne je vyvarovať sa zbytočným zdrobneninám, skomoleninám slov a „maznavému“ jazyku. Dieťa potrebuje vedieť, ako sa veci okolo neho volajú, aby si dokázalo slová osvojiť.

Vytvárajte deťom prostredie, ktoré ich motivuje k rozmýšľaniu o prírode. Vyberajte knihy, výlety a aktivity, ktoré vedú k ochrane prírody a vzájomnému rešpektu.

Akým témam sa s deťmi venovať?

Malé deti vnímajú konkrétne a blízke veci prostredníctvom vlastných skúseností. Rozprávať im o znečistených riekach v Indii či o mikroplastoch síce môže byť zaujímavé, ale deti si z toho veľa nevezmú, pretože sa s tým nevedia stotožniť. Pohľad na slovenskú rieku plnú plastových odpadkov, starostlivosť o pažítku na balkóne či o domáce zvieratko sú určite vhodnejšie. Pre deti je vhodné zo začiatku vyberať témy, ktoré sú im blízke a ktoré si dokážu „ohmatať“. 

1) Odpad

So školákmi sa rozprávajte o tom, kam putujú odpadky. Nielen deti, ale aj mnohí dospelí žijú v tom, že ich odpad nie je ich problém. Že ho jednoducho dajú do koša a on zmizne. Toto je obrovský problém, ktorému sa treba venovať. Je dôležité deťom vysvetliť, že odpad sa nestratí mávnutím čarovného prútika. Tým, že ho vložíme do nádob ho len presunieme, ale zostáva tu, na našej planéte. Môžete si doma spraviť experiment a „zasadiť“ pár odpadkov do väčšieho kvetináča. Po roku sa k nim vráťte a pozrite sa, nakoľko „zmizli“.

Skvelou aktivitou je zbieranie odpadkov po okolí, či už ako samostatná činnosť, alebo súčasť výletov. Stačí, keď budete mať vždy po ruke vrecúško na smeti a prípadne rukavice alebo klieštiky, s ktorými deti môžu nájdené odpadky zbierať.

Ak máte odvahu, priestor a energiu, zbierajte a odkladajte nejakú dobu vyseparované odpadky, a potom ich vysypte na kopu deťom v izbe. Nechajte ich prehrabávať sa, odskúšať si, ako sa majú niektoré rybky v riekach. Nech skúsia uhádnuť, za ako dlho sa toľko odpadu nazbieralo, koľko ho na kope je a aký materiál je zastúpený najviac. Nakoniec si spravte súťaž v separovaní a spolu odpad odneste do zberných nádob.

2) Jedlo

Dôležitejšie, ako nútiť deti, aby zjedli všetko, čo majú na tanieri je (okrem nakladania menších porcií, samozrejme) rozprávať sa o plytvaní a o tom, čo sa skrýva za surovinami, z ktorých je ich jedlo pripravené.

Za každou paradajkou je množstvo práce, vody, ale aj peňazí. Na to, aby sa navaril obed, je potrebné suroviny zakúpiť za peniaze, ktoré rodičia zarobia prácou. Rodičia pri varení strávia tak isto nejaký čas a vydajú určité úsilie.   

Keď deti majú predstavu o tom, čo sa za jedlom skrýva a majú komplexnejšiu predstavu o tom, ako funguje svet, dokážu si lepšie uvedomiť dôsledky svojho správania. Samozrejme, nejde nám o to deti citovo vydierať a vyvolať v nich pocit viny („Čo by za to dali deti v Afrike!“), ale dať im dostatok informácií, aby lepšie pochopili, prečo sa ako rodina snažíme robiť to, a nerobiť tamto.

Aby deti lepšie pochopili, čo sa skrýva za takou reďkovkou, nechajte ich zopár si vypestovať. Nech si ich zasadia, polievajú, starajú sa o ne. Okrem toho, že budú mať konkrétnejšiu predstavu, budú mať aj skvelý pocit z vlastnej práce a zodpovednosti. I keď to my dospelí tak nevnímame, deti milujú zodpovednosť!

Galerie